Rozhovor s vatikánským penitenciářem P. Luciánem Boguckim OFMConv

Otče, jak jste se stal vatikánským penitenciářem?

Od roku 1774 úlohou bratov minoritov je vysluhovať sviatosť zmierenia v Bazilike sv. Petra. Keď som ukončil úrad predstaveného na Slovensku, tak mi generálny predstavený rádu ponúkol túto službu. Na začiatku som tomu nebol príliš naklonený. Dokonca som mal spovedať aj v maďarskom jazyku, čo bolo pre mňa naozaj ťažko prijateľné. Poslušnosť je poslušnosť, a tak v septembri 2013 som sa ujal tejto služby. Spovedám v taliančine, v slovenčine, v maďarčine a v poľštine. Tým, že slovenčina je ako moja rodná reč, rozumiem aj češtine, takže spovedám aj českých pútnikov.

V čem je služba vatikánského zpovědníka specifická?

V prvom rade sme si vedomí toho, že túto službu vykonávame v mene Svätého Otca. Sme spovedníci v najdôležitejšom chráme katolíckeho sveta. A tiež z poverenia Svätej stolice máme určité privilégia pri riešení závažných problémov. Mimoriadnosť či výnimočnosť našej služby spočíva aj v tom, že naša kňazská pastorácia je zameraná len na vysluhovanie sviatosti zmierenia a na duchovné sprevádzanie. Túto službu vykonávame každodenne niekoľko hodín. Niekedy cítime únavu, pretože už samotné sedenie v zatvorenej spovednici vám dá zabrať. Ale z druhej strany je to vďačná služba zvlášť vtedy, keď môžeme mnohým ľuďom pomôcť dať si svedomie do poriadku, nezriedka po mnohých rokoch.

Chodí se k Vám zpovídat lidé s mimořádnými věcmi?

Je to aj – aj. Určite viac je tých „bežných“ ľudí, ktorí pravidelne pristupujú k sviatosti zmierenia. Ale samozrejme nechýbajú aj tí, ktorí prídu do Baziliky sv. Petra špeciálne preto, aby si dali svedomie do poriadku vediac, že tu sú „pápežskí spovedníci“.

Míníte tím, že z některých hříchů nemůže rozhřešit kterýkoliv kněz, ale jen ten s mimořádným pověřením?

Áno. Niektoré hriechy sú rezervované. Hovorí o nich kanonické právo a často sú s nimi spojené aj cirkevné tresty.

Církevní tresty? To nahání strach…

Príkladom toho je hriech abortu. Iba od roku milosrdenstva majú všetci kňazi právo udeliť rozhrešenie, predtým to tak nebolo. Potom sú to hriechy spojené či už so zneuctením sviatosti Oltárnej, alebo s apostáziou. Sú aj hriechy a s nimi spojené tresty, týkajúce sa duchovných osôb.

Stává se, že přicházejí ke zpovědi lidé, kteří se nestihnou připravit?

Bazilika sv. Petra má silného „genia loci“. Mnoho ľudí pristupuje k sviatosti zmierenia preto, lebo vchádzajúc do Baziliky, sa ich Božia prítomnosť tak mocne dotkla, že zacítili túžbu zmieriť sa s Bohom. Veľa ich prichádza po mnohých rokoch. Tí ľudia často ani nevedia, čo majú povedať, lebo si nestihli urobiť spytovanie svedomia. Ale my sme tam preto, aby sme sa ich ujali a pomohli im. Práve tento okamih je pre nás takým stretnutím lekára prvého kontaktu s pacientom. Lekár prvého kontaktu nemá doriešiť všetky problémy. On má vypočuť, zorientovať sa, v čom je problém, a potom poslať za odborníkom. Aj my ho v prvom rade chceme nasmerovať k tomu, aby neostal len pri prvom kontakte, aby skutočne vyhľadal ešte aj toho odborníka – či to už bude nejaký kňaz, farár z jeho blízkeho prostredia, ktorý ho aspoň istý čas bude viesť, aby sa ten človek duchovne postavil na nohy.

Časopis Immaculata je hrazen formou dobrovolných darů. Budeme rádi, když si objednáte tištěnou verzi našeho časopisu a podpoříte ho svým darem. Časopis si můžete objednat prostřednictvím formuláře. Děkujeme Vám za podporu.

Číst dále...

Když někdo není připravený, ale má touhu se vyzpovídat, může jít ke zpovědi?

Samozrejme. Keď je túžba a ľútosť, to je základ. O zvyšok sa môže postarať kňaz, samozrejme vtedy, keď pred spovednicou nie je veľký rad ľudí.

Může kněz za nějakých mimořádných okolností prozradit zpovědní tajemství?

Nie! Pokiaľ sa jedná o spovedné tajomstvo, to je vec ktorú, rešpektujú všetky civilizované krajiny. Nemalo by sa stať, že by kňaz priamo vyzradil spovedné tajomstvo, to by si zobral na svoje svedomie veľkú zodpovednosť. Ľudia bežne vedia, že prichádzať ku sviatosti zmierenia je tak, akoby človek hodil kameň do studne.

Letos to bude již pět let, kdy ve Vatikánu zpovídáte, a jako kněz zpovídáte jistě už mnohem více let. Proměnily se za tu dobu hříchy? Hřešíme dneska jinak?

Som kňaz už vyše dvadsaťšesť rokov a skutočne sa zmenilo veľa vecí. Postoj človeka k etickým otázkam, zodpovednosť za seba, za svoje správanie. Už len jeden príklad, keď som vstupoval do kláštora, tak pornografia bolo zlo, ktoré existovalo kdesi ďaleko na západe. Málokto sa k nej dostal. Dnes sa v dôsledku rozvoja nových foriem médií k pornografickým materiálom dostanú bez problémov dokonca aj veľmi mladí ľudia. Nie je to len problém pre spovedníkov, ale i pre rodičov, vychovávateľov, psychológov. A samotná úcta k životu? Ale z druhej strany musím tiež povedať, že je čoraz viac katolíkov z presvedčenia. Dnes keď sa niekto rozhodne žiť podľa Božích prikázaní, tak žije skutočne zodpovedne, s takým plným nasadením.

Setkáváme se s různými zpovědníky. Někteří více povzbuzují, jiní kárají… Jaký jste Vy?

Aký som ja? Je ťažko o sebe hovoriť. Chcem ku každému penitentovi pristupovať veľmi osobne. Cítim, že ma vedie Duch Svätý. Často sa stáva, že hovorím slová, ktoré by som sám nevymyslel. V prvom rade chcem, aby sa vo spovedi penitent osobne stretol s tým, s ktorým sa má stretnúť, to znamená s Ježišom Kristom. Aby som mu povedal to, čo mu práve chce povedať Ježiš. Keď som nastupoval do tejto služby, brat, ktorého som striedal, mi povedal takúto vetu: „Pamätaj, že prichádza teraz čas, kedy sa máš skloniť nad ľudskou biedou a začať kontemplovať svoju hriešnosť.“ Túto službu vnímam ako stretnutie hriešnika s hriešnikom, z ktorých si je jeden stopercentne vedomý, že Božie milosrdenstvo je schopné odpustiť všetko.

Uvědomujete si díky hříchům ostatních i ty své vlastní?

Pápež František nám kňazom pripomína, že naši penitenti, ľudia, ktorí prichádzajú k nám na svätú spoveď, sú pre nás veľkým darom. Lebo ich život nás môže povzbudiť, môže nás zahanbiť. Nejeden penitent môže byť pre mňa vzorom. Stáva sa, že niekto sa spovedá z hriechov, z ktorých som sa ja už zabudol vyznávať. A práve cez tohto penitenta aj mňa Boh niekam posúva. Stretnutie s „veľkým hriešnikom“ tiež dáva pocit, aké nekonečné je Božie milosrdenstvo a ja na tom všetkom mám účasť, ja to všetko môžem sprostredkovať. Ja sám hriešnik môžem druhému povedať: „Odpúšťajú sa ti hriechy, choď v pokoji. A nehreš viac.“ To je niečo úžasné. Skutočne pre mňa je každý penitent veľkým darom.

Co byste řekl lidem, kteří se bojí přistoupit ke zpovědi?

Často je to strach z kontaktu s kňazom, ako on bude na mňa pozerať, čo mi povie… Netreba sa báť kňaza, aj keď môže sa stať, že niektorý z nich nervózne zareaguje. Stáva sa, že nás sem-tam osloví aj mocnejšie slovo, nie len nejaké nežné pohladkanie. Pamätajme, že nik nechodí na spoveď chváliť sa, ale hovoriť o tých najhorších stránkach svojho života. Aj mne to dá zabrať. Spovedám tisíce ľudí a napriek tomu, keď ja prijímam úlohu penitenta, tiež sa cítim malý. Svätý otec František hovorí, že to, že sa človek hanbí, nie je nič zlého. Ako hovoria naše mamičky: „Lepšie je raz sa cítiť zahanbený, ako ostať zahanbený navždy.“

Kam za Vámi můžeme přijít ke zpovědi?

Pozývam všetkých česky a slovensky hovoriacich k mojej spovednici. Je to v Bazilike sv. Petra. Ak vstúpite do Baziliky a hľadíte na Hlavný oltár pod baldachýnom, naše spovednice sa nachádzajú vedľa neho na pravej strane. Tento priestor je vyhradený a je tam napísané, že v tom priestore sa spovedá – sú tam informačné tabule. Ja spovedám každý deň okrem štvrtka, ráno aj večer.

Podobné články:

Štítky: