Ako „taliansky turista” biskup Pavol Hnilica v roku 1984 prešiel cez rozum sovietskym komunistickým vládcom.
(…)
Cez Kalkatu do Moskvy
O svojej takmer filmovej dobrodružnej ceste do Moskvy biskup Hnilica spomínal koncom 80. rokov takto: „Mojou diecézou je symbolicky Moskva. Preto som sa tridsať rokov pokúšal do Moskvy dostať, ale vždy márne. Ale vtedy, presne v deň zasvätenia Ruska, som sa ocitol v Moskve a uskutočnil som konsekráciu v duchovnom spojení so Svätým Otcom! Ako sa to stalo? Spolupracoval som s Matkou Terezou. Vo februári 1984 som bol s ňou v Kalkate. Keďže tamojší sovietski konzulárni úradníci ma nepoznali, požiadal som o vízum do Sovietskeho zväzu od 22. do 25. marca a dostal som ho! Matka Tereza požiadala všetky svoje sestry o modlitbu. Modlili sa deviatnik za zasvätenie. V spoločnosti kňaza, ktorého som vysvätil pre potreby Ruska vo Fatime iba pred niekoľkými mesiacmi, som dorazil na moskovské letisko o štvrtej nadránom. Kontrolujúci policajt ma požiadal o pas a overil, či som osoba, ktorá je znázornená na fotografii. Mal som taliansky pas a tak som odpovedal po taliansky. Policajt mi nerozumel, ale ja som vedel, že sa musím vydávať za Taliana. Policajt začal telefonovať. Vonku bolo mínus desať. Ale mne nebolo zima. Potil som sa asi viac, ako teraz na slnku. Kňaz, ktorý bol so mnou, sa potil tiež. Zo žartu mi ešte v Kalkate povedal: „Otec Pavol, ideme do Moskvy na štyri alebo päť dní, ale môže sa to skončiť štrnástimi rokmi na Sibíri.” (…) Policajt bol vo vnútri a naďalej sa pokúšal niekam dovolať. Ale vďaka Bohu, nik nezdvíhal. Boli štyri hodiny ráno. Ľudia, ktorým sa pokúšal dovolať, tvrdo spali. Policajt sa však nevzdával. Vyšiel a položil mi niekoľko otázok. Znova som mu odvetil: „Si, si”. Zmizol a znova telefonoval. Veľmi dlho. Pomodlil som sa takmer celý ruženec. Keď policajný úradník naďalej zostával bez odpovede, veľmi sa rozčúlil. Tresol slúchadlom , opečiatkoval mi pas a povedal: „Choďte!” Potom prišla kontrola batožiny. Prehľadali mi tašku, v ktorej som mal biskupský kríž, Bibliu a rôzne medailóniky. Mal som stovky zázračných medailónikov Nepoškvrnenej Panny Márie a zopár vatikánskych medailí, asi šesťdesiat. Colník ich zobral do ruky a všimol som si, že sa mu páčia. Spýtal sa ma, čo to je. Odpovedal som mu: ‚Suveníry z Ríma‘ a dodal som: ‚Súdruh, ak sa vám páčia, môžete si trocha z nich zobrať‘. A tak aj spravil.”
„Taliansky turista”, ktorý sa modlil modlitbu zasvätenie Ruska zo sovietskych novín
Na samotné zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v Moskve spomína po rokoch biskup Hnilica takto: „Hlavným bodom môjho pobytu v Moskve bol sviatok Zvestovania Pána. Kremeľ bol pre turistov otvorený. Veď tak som to plánoval. Aj ja som bol turista. Ale už pri vstupe som mal problémy…
(Celý článek je možné si přečíst v tištěné verzi časopisu Immaculata. Objednat.)